aktualizované: 21.04.2014 15:49:47
Klub chovateľov holandských a hototských králi
web zalozeny
Holandský králik | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Uznané farebné rázy a ich genotypi.
Holandský králik - predstavenie plemena
MUDr. Rácz Gabriel - posudzovateľ králikov
Holandský králik má byť kompaktný, s krátkym zavalitým telom a relatívne kratšími silnými končatinami. Pokiaľ jedinec dokáže zaujať aj polovysoký tzv. výstavný postoj, jeho harmonické telesné proporcie vyniknú ešte viac. Dominuje guľatá hlava so širokým čelom a plnými lícami, výraznejšia u samcov. Uši sú silné, zaoblené, husto osrstené, vzpriamene nesené s dĺžkou 9 – 10 cm.
Ako takmer všetci predstavitelia skupiny malých plemien aj holandský králik má podľa štandardu určenú hmotnosť na plný počet bodov od 2,50 do 3,25 kg. Za ideálne možno považovať hmotnosť dospelého jedinca medzi 2,80-2,90 kg, pri ktorom najlepšie vynikne žiaduci typ zvieraťa.
Srsť majú hustú elastickú, dobre priliehajúcu, pri niektorých farbených rázoch s nápaditým leskom.
Holandského králika ale robí jedinečnou predovšetkým jeho zvláštna kresba. Je mimoriadne atraktívna , až neprirodzená, čo práve priťahuje nových záujemcov pre chov, rovnako však aj veľakrát preklínaná, čo je príčinou mnohých sklamaní pre tvrdošijne sa zopakujúce chyby, kvôli ktorým menej trpezliví chovatelia začínajúci s týmto plemenom sa často po krátkom čase vzdávajú pôvodného elánu a presedlajú radšej na menej náročné niektoré jednofarebné plemeno. Má to samozrejme svoje konkrétne definované korene v dedičnosti kresbových znakov. Môžeme ich pri popise rozdeliť na kresbu hlavy a kresbu tela. Na hlave sú zafarbené ušnice, ďalej pigmentovaná plocha sa rozdeľuje pri koreni ušníc nad čelom ostrým špicom a pokračuje polkruhom alebo oválne okolo očí. Nazývame ju lícnou kresbou a v ideálnom prípade by mala byť obojstranne symetrická. Bielu klinovitú plochu, ktorú ohraničuje, nazývame lysinkou. Lícna kresba pokračuje po okraji sánky a smeruje do oblasti záhlavia, kde ohraničenie kresby tiež musí byť ostré a mierne zaoblené. Kresbu tela charakterizuje priečne rozdelenie prednej bielej a zadnej zafarbenej časti tela, ktorá je situovaná približne v polovici trupu. Ohraničenie medzi bielou a pigmentovanou časťou označujeme ako prstenec, ktorý má byť ostro ohraničený bez záhybov, prebiehajúci plynulo aj na bruchu. Výnimku z toho tvoria iba farebné rázy s divokým faktorom, kde síce krycia farba brucha je biela, avšak spomenutý prstenec má pokračovať v podsade. Posledným typickým znakom holandskej strakatosti je kresba zadných končatín. Kresba zadnej polovice tela pokračuje cez pätu až do polovice priehlavku, kde končí ostrým ohraničením. Predná časť priehlavku aj s prstami je biela a nazývame ju manžetou. Ohraničenie na oboch zadných končatinách by malo byť samozrejme tiež symetrické. Ideálny holandský králik sa nerovná iba dokonalej kresbe, ale musia byť splnené aj ostatné t.j. tvarové, typovo špecifické požiadavky štandardu. Pekná kresba práve najlepšie vynikne na harmonickom tele bez tvarových a typových nedostatkov a pri výbornej kvalite srsti. Aj najlepšie kreslený holanďan s mäkkou, jemnejšou nepružnou srsťou pôsobí strapato, v dôsledku čoho požadované ostré línie medzi pigmentovanými a bielymi plochami sú narušené, zubaté s menšími záhybmi, čo sa vždy odrazí aj v celkovom hodnotení králika na výstave.
Plemeno ponúka pre záujemcov celý rad farebných rázov. Najrozšírenejším z nich je čierny, ďalej sa na našich výstavách stretávame s modrým, divo sfarbeným, japonovitým, menej často železitým, činčilovým, žltým, madagaskarovým a marburským holandským králikom. Z trinástich aktuálne uznaných farieb na Slovensku sme v posledných rokoch bohužiaľ nemali šancu vidieť havanovitého, perlového, rysa či korytnačieho holanďana. Na výstavách medzinárodného rozsahu je možnosť vidieť aj niektoré ďalšie farebné rázy ako holandského divoko-havanovitého, ktorý je už uznaný v susednom Česku, respektíve v rámci novošľachtenia aj japonovitého-modrého. Výber je teda veľmi rozsiahly, každý si môže nájsť k svojmu vkusu a srdcu najmilšiu variantu.
Holandský králik je plemeno, ktoré sa uspokojí aj so skromnejšími podmienkami. Základná plocha 0,5 m2 pre dospelého jedinca je bohato dostačujúca. Spotreba krmiva je tiež adekvátne menšia ako pri stredných a mäsových plemenách, na kvalite krmiva však nesmieme v žiadnom prípade šetriť. Samičky sú starostlivé matky, rodia najčastejšie 5-8 mláďat. Náročnosť plemena spočíva medzi inými aj v tom, že kreslené králiky /aspoň s prípustnými chybami/ môžeme očakávať v rozmedzí od 0 – 40% zo všetkých narodených. Znamená to, že súrodeneckú kolekciu 4 králikov na výstavách prakticky nestretneme, niekedy je problém zostaviť aj kolekciu 2+2. Na druhej strane neštandardne kreslený zbytok vrhu po výkrmu je výborne využiteľný na kulinárske účely.
Králik holandský je náročné plemeno, vyžadujúce veľa trpezlivosti, chovateľského umu, vie nás ale z času na čas odmeniť nádherne kreslenými jedincami, ktoré nás inšpirujú k ďalšiemu snaženiu a upevňujú často celoživotnú väzbu na toto plemeno. Novým záujemcom pripomínam, že na Slovensku je založený Klub chovateľov holandských a hototských králikov, ktorý má za úlohu združovať a odborne usmerňovať chovateľov týchto dvoch plemien. |
